Vieroučné zásady baptistov.
1. Baptisti ako súčasť celosvetovej kresťanskej cirkvi vyznávajú vieru v jedného Boha ako Otca, Syna a Ducha Svätého.
Baptisti
sa chápu ako časť pokračujúceho prúdu kresťanskej pravdy a vyznavačskej
viery, ktorý siaha do biblických čias. Teologické zdroje a historický
pôvod svojich zborov sledujú až do obdobia reformácie v Európe a sú
vďační za to, že v tých časoch bol obnovený biblický princíp
zvrchovanosti Písiem a ospravedlnenia hriešnika iba z milosti Božej
skrze vieru.
Prvé baptistické zbory v modernom slova zmysle boli
založené v Amsterdame v r. 1609 a Londýne v r. 1611 ako malé skupiny
veriacich pochádzajúce z anglických separatistov.
Hoci baptistom
už tradične nebola vlastná nijaká zásadná väzba na konfesijne
štylizované vyznanie viery (nasledujúc heslo reformácie Sola Scriptura),
vždy sa hlásili k takým vieroučným formuláciám ako Apoštolské a
Nicejsko-chalcedonské vyznanie viery a chápali ich ako pravdivé
svedectvo o kresťanskej viere. Baptisti veria v trojjediného Boha, a
majú s inými kresťanskými cirkvami spoločné základné presvedčenia, ktoré
sú: Božie stvoriteľské dielo; hriešna prirodzenosť človeka; dokonalé
človečenstvo a božstvo Ježiša Krista ako dokonalého božského
sebazjavenia; vykúpenie životom, uzmierujúcou smrťou a vzkriesením
Krista; premena osobného a sociálneho života mocou Ducha Svätého; a
konečné naplnenie Božích zámerov.
2. Baptisti vyznávajú potrebu osobnej viery v Ježiša Krista a učeníctva pod Jeho vedením.
Baptisti
veria, že každý kresťan potvrdzuje svoju vlastnú vieru v Ježiša Krista
ako Spasiteľa a Pána osobným životom z viery a v neustálom pokání voči
Bohu zveruje obnovu svojho života pôsobeniu Ducha Svätého. Taká
skúsenosť viery vedie k radikálnemu učeníctvu, ktoré odráža spôsob
života Ježiša Krista a formuje etiku i konanie nielen v cirkvi, ale aj v
spoločnosti.
3. Baptisti vyznávajú, že konečná
autorita ich viery i praktického života je Ježiš Kristus zjavený vo
svätých Písmach a prítomný v cirkvi skrze Ducha Svätého.
Baptisti
vyznávajú vládu Ježiša Krista, Syna Božieho, vzkrieseného z mŕtvych,
reálne prítomného v spoločenstve veriacich, kedykoľvek sa spolu
schádzajú v Jeho mene. Kristova vláda má prednosť pred všetkými
ostatnými autoritami. V záujme správneho rozsudzovania a interpretácie
Kristovej autority v spoločenstve veriacich odvolávajú sa baptisti v
prvom rade na Písmo a veria, že podľa neho sa majú hodnotiť a posudzovať
všetky iné zdroje pravdy o Bohu.
4. Baptisti uznávajú Písma Starej a Novej zmluvy ako zásadnú autoritu pre poznanie Božieho zjavenia sa v Kristu.
Baptisti
veria, že Boh prehovoril vo svojom Slove prostredníctvom ľudských
bytostí skrze Písmo, ktoré je inšpirované Jeho Duchom. Preto Písmo
nazývajú Slovom Božím. „Slovom, ktoré sa stalo telom“, je Ježiš Kristus.
Všetko učenie, formulácia dogmatiky a vierovyznania, prístup k tradícii
sa musí preto vždy preverovať z hľadiska súladu s Písmom. Baptisti
veria, že cirkev žijúca pod váhou Písma svätého má byť neustále
reformovaná citlivým počúvaním Božieho slova. Očakávajú, že z Písma
skrze moc Ducha Svätého bude prúdiť do každej generácie svieža
orientácia pre existenciu v nových životných podmienkach. Jednotliví
veriaci sú vedení k tomu, aby ich osobná sloboda čítať Písmo a
vyrozumievať pre seba, čo Boh k nim hovorí skrze Slovo v Duchu Svätom,
bola korigovaná pochopením jednoty širšieho kresťanského spoločenstva.
5. Baptistická ekleziológia chápe cirkev ako spoločenstvo veriacich pri stole Pánovom a praktizuje vyznavačský krst veriacich.
Baptisti
chápu, že cirkev pozostáva z veriacich, ktorí sa zaviazali Bohu a jeden
druhému spoločne oslavovať a pracovať pre Pána. Veria, že patria k
vyvolenému Božiemu ľudu a že kdekoľvek sa zhromaždia v Jeho mene, tvoria
časť viditeľného tela Kristovho. K tomuto sa hlásia osobným a
dobrovoľným vyznaním viery. Preto sa ako spoločenstvo veriacich
zhromažďujú sláviť Večeru Pánovu, kde prijímajú pod obojím spôsobom
chlieb i víno. Veria, že okolo stola Pánovho sú v spoločenstve s celým
Telom Ježiša Krista – cirkvou na celom svete.
Do širšieho
zborového spoločenstva vítajú aj iných, ktorí sa ešte nestali členmi
zboru, zvlášť deti. Narodenie detí chápu ako Boží dar, za ktorý Bohu
ďakujú a prosia o Jeho požehnanie pre ne. Sú presvedčení, že spasenie
detí nie je viazané na krstný akt. Deti v zbore zverujú systematickému
zborovému vyučovaniu a snažia sa ich viesť ku Kristovi. Robia tak v
nádeji, že Pán má pre každého príhodný čas, aby v pokání prišiel k
osobnej viere v Boha a znovuzrodením sa stal Jeho dieťaťom. Krst je
následným vyznaním tejto Božej premeny človeka a býva spravidla momentom
vstupu do cirkvi.
Baptisti učia, že krst sa v Novej Zmluve a
prvotnej cirkvi praktizoval ponorením do vody a krstenec bol krstený v
meno Boha Otca i Syna i Ducha Svätého. Viera predchádza krst. V krste
ako akte poslušnosti Pánovi stretáva sa ľudská viera s milosťou Božou.
Krst je následným a vonkajším prejavom tajomstva, že v znovuzrodení sa
človek zúčastňuje na Kristovej smrti a vzkriesení a vyjadruje to
ponorením do vody. Z týchto dôvodov baptisti nekrstia nemluvniatka.
Zbory trvajú na tom, že tí, ktorí sú prijímaní do cirkvi, musia byť
najprv pokrstení ponorením ako veriaci. Veria, že novozmluvné
praktizovanie krstu veriacich je dôležité pre správne chápanie podstaty
viery, cirkvi a učeníctva.
6. Baptisti prajú slobodu a zodpovednosť každému miestnemu zboru porozumieť Kristovmu zámeru pre svoj život a konkrétnu prácu.
Členovia
Bratskej jednoty baptistov sa zhromažďujú v zborovom spoločenstve, aby
pod autoritou Písma Svätého riešili a zabezpečovali všetky duchovné aj
praktické veci na Kristovu oslavu. Všetky zásadné rozhodnutia, týkajúce
sa každej oblasti zborového života, sa robia na základe všeobecného
súhlasu. Zatiaľ najosvedčenejšia forma, ktorú baptisti praktizujú, je
demokratické hlasovanie, ktorého cieľ a zmysel vnímajú nie ako víťazstvo
tej či onej skupiny, ale ako proces poznávania Kristovho plánu pre
zbor. Hoci miestny zbor je ekleziologicky samostatnou jednotkou,
uvedomuje si svoju vnútornú spojitosť s ostatnými zbormi BJB, ktorej
základným cieľom je nájsť Kristovu jednotu (v zmysle Ján 17). Preto
každý zbor je otvorený k názorom iných zborov.
Od začiatku svojej
histórie hľadali miestne baptistické zbory spoločenstvo s inými zbormi
za účelom vzájomného povzbudenia, vedenia, zdieľania sa i obecenstva ako
znamenie zmierenia pre svet. Baptistické zbory vytvárajú miestne či
regionálne združenia a do jednoty zborov sa združujú na úrovni národného
zväzu. Bratská jednota baptistov a jej členské zbory sa podieľajú na
rôznorodých ekumenických partnerstvách, sú činní v ich výkonných
grémiách a spolupracujú v národných i medzinárodných radách.
7.
Baptisti vyznávajú všeobecné kňazstvo veriacich, v ktorom sú všetci
členovia cirkvi povolaní k službe podľa darov Ducha Svätého.
Všetci
veriaci sú povolaní k tomu, aby slúžili Kristovi v jeho cirkvi i vo
svete. Pre túto úlohu Duch Svätý rozdeľuje dary všetkému ľudu Božiemu.
Baptisti veria, že cirkvi Boh udeľuje plnosť svojich darov a veriacim sú
zverené na vyučovanie, evanjelizáciu, pastoračnú činnosť, službu
slovom, poznanie, modlitbu, uzdravovanie, pohostinnosť a iné. Uvedené
dary slúžia na budovanie cirkvi, prinášajú uzdravenie a zmierenie do
každej oblasti denného života a práce.
Baptisti veria, že Kristus
povoláva niektorých k tomu, aby konali službu duchovného vodcovstva, so
zodpovednosťou kázaného slova (zvestovania), vyučovania a pastierskej
starostlivosti. Vo všeobecnosti sa uplatňuje princíp dvojakého úradu (Sk
6) – kazateľský a diakonský. Miestny zbor vyberá spomedzi svojich
členov ľudí, ktorí sú určení k správe hmotných potrieb, k sociálnej
starostlivosti, tiež k pastoračnej zodpovednosti a spolu s kazateľom
slúžia v duchovnom spravovaní zboru. Zborové zhromaždenie, schádzajúce
sa na pravidelnom zasadaní, preveruje ich službu.
Baptisti
ordinujú svojich služobníkov i niektorých iných pracovníkov na zborovom
zhromaždení skladaním rúk a modlitbou spravidla po ukončení ich
teologického vzdelania.
8. Baptisti veria, že každý
kresťan je ako Kristov učeník povolaný svedčiť o Jeho panstve a že
cirkev sa má podieľať na celkovej Božej misii v tomto svete.
Baptisti
vyznávajú, že každý kresťan má byť misionárom. Je Kristom povolaný
svedčiť iným o svojej viere a aktívne sa podieľať na šírení Kristovho
evanjelia po celom svete. Misiu chápu ako evanjelizáciu spojenú so
sociálnou starostlivosťou. Božiu lásku ľudstvu vyjadrujú aj záujmom o
potreby ľudí. Každý člen zboru je nejakým spôsobom pozvaný do
univerzálnej spasiteľnej akcie Božej lásky, ktorá v ceste za človekom
presahuje i hranice samotnej cirkvi. Baptisti preto prijímajú akúkoľvek
službu orientovanú na spravodlivosť, sociálnu starostlivosť, zmierenie,
vzdelávanie a pokoj vo svete.
9. Baptisti si prajú
navzájom slobodu svedomia v chápaní Písma svätého i jeho zvestnej
interpretácie a prijímajú sa v spoločenstve so všetkou individuálnou
rozdielnosťou.
Baptisti počas celej svojej histórie
vyzývali svetskú vrchnosť, aby zachovávala slobodu svedomia, vrátane
slobody náboženského presvedčenia a zhromažďovania sa. Zároveň
povzbudzujú k duchovnej slobode vo svojich zboroch. Základnú duchovnú
jednotu nevidia v uniformite vonkajších prejavov života viery, ale v
záväznej poslušnosti voči Ježišovi Kristovi.
10. Baptisti sú za odluku cirkvi od štátu.
Radikálne
poňatá viera v Kristovo panstvo vo svete a záujem o náboženskú slobodu
viedli už v reformačných časoch baptistov k postoju, že štát by nemal
mať žiadnu moc zákonne rozhodovať o záležitostiach náboženského
presvedčenia a rovnako by nemal mať žiadny podiel na spravovaní zboru.
Sú za rovnosť všetkých náboženských spoločenstiev i všetkých občanov v
štáte. Baptisti prejavujú zmysel pre zodpovednosť voči štátu a väčšina
zborov povzbudzuje svojich členov k tomu, aby sa aktívne alebo
sprostredkovane zapájali do rôznych občianskych či spoločenských
aktivít. Baptisti veria, že cirkev ako celok musí vyslovovať prorockým
hlasom kritiku voči štátu, kdekoľvek rozpoznala, že táto inštitúcia koná
v rozpore so základnými ľudskými právami.
11.
Baptisti spolu so všetkými veriacimi žijú v eschatologickej nádeji
konečného zjavenia sa Krista v sláve. Veria vo vzkriesenie, posledný
Boží súd a život večný.
Nádej v Božiu budúcnosť, keď
Kristovo panstvo bude definitívne a úplne zviditeľnené, keď všetky veci
budú s konečnou platnosťou zmierené v Kristu a keď všetko stvorenstvo
bude obnovené, vedie baptistov k určitým postojom už v súčasnosti. Táto
nádej ich neustále motivuje k tomu, aby sa zapojili do evanjelizácie
národov, aby vyvinuli odpor k akýmkoľvek deštrukčným a utláčateľským
silám spoločnosti, aby pomáhali sociálnym reformám a všetkým hodnotám,
ktoré sú výrazom prichádzajúceho Božieho kráľovstva. Na prelome druhého a
tretieho tisícročia, tvárou v tvár znečisťovaniu a ničeniu životného
prostredia si uvedomujú svoje povolanie k novej zodpovednosti za
starostlivosť o celé stvorenie. Hriech a útek od Boha determinuje svet i
celé stvorenstvo, ale nezrušil pôsobenie Božej milosti na svet a
neohrozí istotu nádeje v Božiu budúcnosť a definitívne víťazstvo Ježiša
Krista.