História zboru
- V Bratskej jednote baptistov je momentálne 20 cirkevných zborov v štyroch regionálnych oblastiach. Západnú oblasť tvoria cirkevné zbory Bratislava 1 (Palisády), Bratislava 2 (Podunajské Biskupice), Bratislava 3 (Viera), Medzinárodný baptistický zbor v Bratislave, Bernolákovo a Miloslavov. Aby ste mali lepšiu predstavu, kde sa zbor nachádza, môžete si pozrieť časť „Obec Miloslavov“, príp. časť „Mapa“.
- Úplne začiatky zboru siahajú do roku 1924, kedy sa začala parcelácia veľkostatkov. Baptisti boli teda aj v začiatkoch novovekých dejín obce a to nielen iba ako „štatisti“, ale ako aktívni obyvatelia. Opäť je možné sa o začiatkoch dozvedieť čosi viac v časti „o preorávaní brázdy…“.
- Obdobie druhej svetovej vojny, povojnové obdobie, budovanie „ľudovo-demokratického štátu“, obdobie „budovania socializmu v krajine“… Tieto obdobia sú poznačené službou niekoľkých generácií. My, ľudia, máme sklony veci bagatelizovať a zovšeobecňovať. Ale aj napriek takýmto našim snahám však musíme aj o týchto rokoch hovoriť, ako „o období Božej milosti“.
- Koniec osemdesiatych rokov poznamenal celú spoločnosť a nastali prevratné zmeny. Bola to práve „nežná revolúcia“ v roku 1989, kedy sa to všetko začalo. Za krátky čas potom bolo rozdelené Československo a vznikla Slovenská republika. Ale to sme už v období, ktoré smelo môžeme nazvať „súčasnosť a očakávaná budúcnosť“.
O preorávaní brázdy
V prvých rokoch po prvej svetovej vojne je kolonizovaná časť Žitného ostrova v blízkosti Bratislavy. Okolo neveľkých hospodárskych usadlostí začínajú vyrastať nové domy kolonistov a z týchto usadlostí vznikajú obce. Tak tomu bolo aj v prípade vzniku obcí Miloslavov a Alžbetin Dvor. Miloslavov (starší názov Miloslava) vznikol z hospodárskej usadlosti Anna majer a Alžbetin Dvor z rovnomennej hospodárskej usadlosti, usadzovaním kolonistov z Maďarska, Juhoslávie a Poľska. V priebehu roku 1921 sa do novovznikajúcej obce Miloslavov prisťahovali bratia Juraj Stanko, Ján Kóša, Ján Kolár, Pavel Brna a Ján Brna st. so svojimi rodinami. Bratia Juraj Stanko a Ján Kóša boli zakladateľmi misijnej stanice bratislavského zboru – Miloslavov. Bratstvo sa v začiatkoch (1921-1924) schádzalo v dome brata Juraja Stanku a neskôr v dome brata Hatalu (1925-1926). Na radu a podnet brata Juraja Stanku reemigrovalo do Československa veľa baptistických rodín, ale aj známych a priateľov. Boli to rodiny z Maďarska (Békescsaba, Berincsok, Kondoros, Kiskörös…) a z Juhoslávie (medzi inými aj rodina brata Hatalu). V rokoch 1921-1924 je brat Juraj Stanko funkcionárom kolonizačného úradu a tak reemigrantom pomáha vybavovať prídely na hospodárske usadlosti. Takto sa v r. 1924 dostáva do Miloslavova aj rodina Kešjarovcov, z ktorej dvaja členova – Ján a Michal sa pozdejšie stávajú kazateľmi našich zborov. Koncom roka 1925 a začiatkom roka 1926 sa na pozvanie brata kazateľa Karola Vaculíka (ktorý v tom čase pôsobil v Bratislave a býval v Miloslavove) doťahovalo niekoľko rodín z Poľska, z Volyne (Zelov, Mirotín – Michajlovka).
Misijná stanica bratislavského zboru – Miloslavov teda vzniká
hlavne prisťahovaním veriacich do oblasti zboru. Prvým kazateľom v
Miloslavove bol brat Karol Vaculík (ako kazateľ bratislavského zboru) a
správcom misijnej stanice brat Juraj Stanko. Misijní pracovníci v
Československu boli v tom čase platení z podpory z Ameriky. Situácia
bola niekedy ťažká, ba až kritická. Boli dni, keď početná rodina brata
kazateľa Vaculíka dostávala iba 4,-Kčs denne. V roku 1924 vznikajú prvé
zámery na stavbu modlitebne, ktoré sú však odkladané v očakávaní
ďalšieho prílevu kolonistov a dosť ťažkou hospodárskou situáciou.
Napriek zmienke o vzniku misijnej stanice Miloslavov
prisťahovaním veriacich do oblasti zboru, nemožno konštatovať, že by
duchovná práca stagnovala: vzniká združenie mládeže, nedeľná besiedka,
spevácky zbor a tiež aj hudobný krúžok. V zápisoch o poradách výboru
stanice, ako aj v zápisoch o zborových hodinách sa dozvedáme, že
členovia boli nabádaní, aby žili svedeckým životom a aby svoju misijnú
prácu zameriavali na okolité obce: Šamorín, Fél, Štvrtok, Eberhard,
Tomašov, Biskupice… Bratstvo bolo v tom čase národne uvedomelé,
oslavovalo významné dni z dejín našich národov – prípravou slávnostných
zhromaždení, ktoré sa konali v miestnej škole, alebo na námestí. Boli to
hlavne: Husova slávnosť, Žižkova slávnosť, Výročie oslobodenia,
slávnosť sadenia líp pri príležitosti narodenín pána prezidenta a iné.
Časť kolonistov z Poľska, ale aj z Maďarska sa usadila v blízkom
Hviezdoslave a Fakovom Dvore (dnešný Kvetoslavov), kde sa bratstvo
schádzalo v rodinách, alebo v škole. Tieto zhromaždenia niekedy
navštevovali aj bratia a sestry evanjelici, pretože mali svoj kostol
dosť vzdialený.
Po príchode väčšej skupiny bratov a sestier z Poľska sa už teraz
vážne začína rokovať o stavbe modlitebne. Pretože pri každej práci sa
názory často rôznia, aj v tomto rozhodovaní sa objavilo niekoľko
názorov: stavať modlitebňu v Miloslavove; stavať modlitebňu aj v
Miloslavove, aj v Aležbetinom Dvore; stavať modlitebňu niekde uprostred.
Priblížme si hlas brata kazateľa Vaculíka:
„Stavajme tu (v Miloslavove). Nebude nám ďaleko jedných k druhým. Predkovia boli prenasledovaní a schádzali sa v skrytosti, kde to bolo možné. Všetkým vyhovieť nemožno. Ak by sa postavilo v strede, bola by to pustovňa. Stavajme duchovný dom, hľadajme najprv kráľovstvo Božie.“
V priebehu roku 1925 bratstvo kupuje pozemok (vedľa pána Chudého)
a vznikajú prvé plány na stavbu modlitebne (plán brata Zahradníčka).
Štátny pozemkový úrad vymeral pozemok 256 štvorcových siah na stavbu
modlitebne. Bratstvo si vyberá prvú pôžičku zo stavebného fondu –
10000,- Kčs. Stavbu modlitebne začali v priebehu mája 1926. Aj napriek
rozbehnutej práci na stavbe modlitebne, prejavujú sa snahy o
samostatnenie bratstva v Alžbetinom Dvore a následne o stavbu modlitebne
v Alžbetinom Dvore. Aby sa nedorozumenia z týchto snáh neprenášali do
novej modlitebne, na 31. 10. 1926 zvolali bratia uzmierovaciu zborovú
hodinu. Stavba modlitebne v Miloslavove bola v tomto čase v záverečnej
fáze – stavba teda trvala od mája 1926 do novembra 1926.
7. 11. 1926 bolo slávnostné
otvorenie modlitebne v Miloslavove. Na slávnosti otvorenia novej
modlitebne boli zúčastnení zástupcovia: Expozitúry ministerstva
poľnohospodárstva, Župného úradu, obce Legionárov, Cirkvi Českobratskej z
Bratislavy, Stavebného a bytového družstva kolonistov a zboru v
Bratislave. Na slávnosti účinkoval miloslavovský spevokol,
alžbetino-dvorský spevokol, alžbetino-dvorský hudobný krúžok a
bratislavský mužský zbor. Prvý krst v novootvorenej modlitebni sa
uskutočnil. 12. 12. 1926, kde bol pokrstený jeden brat a tri sestry.
Výbor misijnej stanice Miloslavov v tom čase pracoval v zložení: Juraj
Stanko, Karol Vaculík, Bedřich Malý, Gustáv Kochol, Juraj Kešjar st.,
Jozef Hatala, Ján Brna, Emil Vintr a Otakar Račinský.
26. 12. 1926 bolo zboru v Bratislave predložené rozhodnutie o osamostatnení zboru Miloslavov s počtom členov 102.
V tomto období býva asi jeden rok v Miloslavove brat Roth s
rodinou (člen kostnickej jednoty), ktorý odtiaľto odchádza za kazateľa
do Liptovského Mikuláša.
29. 5. 1927 bol prvý raz predložený návrh na povolanie brata
Michala Marku za kazateľa zboru. Rodina Markovcov sa síce prisťahovala
do Miloslavova, ale brat kazateľ Marko cestovával do košického zboru,
pretože podporu od amerických sestier mohol dostávať iba ako kazateľ
košického zboru.
V septembri roku 1927 sa v Miloslavove uskutočnila prvá konferencia Bratskej jednoty baptistov.
Koncom roka 1927 niekoľko rodín z Alžbetinho Dvora predstupuje
pred zbor, že sa chcú schádzať samostatne. Od toho času sa 23 členov z
Alžbetinho Dvora schádza samostatne v miestnej škole. Tento krok nemal
najpriaznivejší vplyv na duchovný život zboru. Práca zboru však
neprestáva, ale zbor sa musí konsolidovať pre nové podmienky. Dôkazom
neutíchajúceho záujmu o duchovnú prácu je reakcia zboru na rôzne podnety
z politického a hospodárskeho diania v republike i mimo nej: Niektorí
členovia zboru sa stávajú podielnikmi na sirotinci v Čeklísi; v zbore je
založený ženský krúžok Marta; v zbore je konaná spomienková slávnosť na
Baltazára Hubmayera; zbor reaguje na znižovanie príspevku pre misijných
pracovníkov z Ameriky tým, že sa rozhoduje o zakúpení 10 katastrálnych
jutár na získanie prostriedkov pre Financovanie misijného pracovníka a
ešte ďalšie podnety.
1. 7. 1929 sa brat Michal Marko stáva kazateľom zboru Miloslavov.
Výbor zboru: Michal Marko, J. Stanko, Juraj Kešjar, J. Hatala, B. Malý,
V. Dušek, J. Provazník, J. Kvaeka, J. Ševeík, A. Marková.
V zbore sú riešené ďalšie problémy:
na odstraňovanie dlhu zo stavby modlitebne je navrhnuté spraviť zosyp z úrody; ženský krúžok pomocou predaja ručných prác spláca časť dlhu z modlitebne (za 4 roky 4000,-Kčs); zbor žiada na školskom inšpektoráte, aby p. Hlubocký, ktorý je naklonený k veriacim dostal definitívu v obci; brat kazateľ Michal Marko je požiadaný, aby slúžil výhradne v Alžbetinom Dvore – brat Marko túto žiadosť odmietol; niekoľko rodín odchádza zo zboru do Kanady – sú to predovšetkým prisťahovalci z Poľska.
Bratia a sestry, ktorí prišli z Poľska boli prínosom pre zbor.
Tým, že prišli všetci z jednej oblasti, tvorili ucelenú, viac-menej
sebestačnú komunitu. Priniesli so sebou zápal v práci na Božej vinici,
ale aj nové formy práce. Okrem činnosti spevokolu a tamburáša zakladali
aj dovtedy netradičné formy hudobných krúžkov s husľovými nástrojmi. Z
hospodárskeho hľadiska prešli pomerne rýchlo z prostredia chudoby do
prostredia pomernej prosperity. Zavádzali tiež netradičné spôsoby práce –
spolčene zakupovali poľnohospodárske stroje, ktoré aj spolčene
využívali. Pomerne rýchla prosperita však nemala vždy kladný vplyv na
niektorých z tejto komunity – na ich duchovný rast. Potrebné je
spomenúť, že odchod niekoľkých rodín do Kanady mal nepriaznivý vplyv na
vývoj zboru (r. 1929 – 1930).
Na návrh zboru brat kazateľ Ján Kešjar, ktorý pochádza z
prostredia zboru, odchádza na krátku dobu precovať do Važca. Zbor sa
konsoliduje a reaguje na potreby Bratskej jednoty baptistov v republike.
Odchodom rodín do Kanady sa modlitebňa zdá príliš veľká a zbor teda
vážne uvažuje o jej prebudovaní, aby mohla slúžiť aj pre Starobinec
jednoty. Nakoniec nedochádza k prebudovávaniu – zbor sa znovu spája s
Alžbetiným dvorom.
V roku 1932 odchádza brat kazateľ Marko na výpomoc do Mukačeva a
brat Ján Kešjar sa stáva pomocným kazateľom zboru. V dňoch 29. 10. – 1.
11. 1932 sa konala „Oživujúca konferencia“ v zbore, za účasti bratov:
Alexoviea, Vaculíka, Hovorku a Gühthera. V zbore je vykonaný krst, ktorý
bol uskutočnený na Malom Dunaji.
27. 8. 1933 je brat Michal Marko znovupovolaný za kazateľa zboru a
spolupracuje s ním aj brat kazateľ Ján Kešjar. Zbor vypomáha rodinám z
Podkarpatskej – Rusi – na určité obdobie umiestňuje sedem detí vo
svojich rodinách – päťročnú Julinku s bratom Ivanom, Maryku Flintieovú,
Ondrija Romana, Dimitra Lukáča, Ivana Ferenčuka, Cecíliu Ferenčukovú.
V dňoch 28. 6. – 2. 7. 1934 sa druhý raz v Miloslavove koná
konferencia Bratskej jednoty baptistov. Účastníkov konferencie uvítal
miestny starosta, brat Juraj Stanko. Aby sme viac poznali atmosféru
konferencie, citujeme z časopisu Rozsievač: „Celé konferenčné jednanie
bolo účtovanie v každom smere nášho duchovného i sociálneho života
Jednoty so svojimi zložkami – Zväzom združení mládeže, ženskými
krúžkami, Časopisami, Kníhkupectvom, Sirotincami, Diakonicu atď.
Zisťovanie nášho stavu a tiež aké lieky pomôžu zo všetkého. Keď nepomôžeš od seba biednejšiemu, nečakaj požehnania od Pána. Nesmieme sklamať! Sme zodpovední za svoje okolie, za našich spolublížnych. Sme strážcami svojich bratov. Sme pomocníci Boží. Náš Boh je bohom poriadku a najvyššej spravodlivosti, milosrdenstva, pokoja a lásky.“
Z konferencie vyšiel aj konkrétny návrh – počas troch mesiacov zozbierať 5000,-Kčs pre potreby Jednoty.
Konferenciu Združení mládeže viedol br. Dr. Josef Hovorka.
Konferencia zborov Bratskej jednoty baptistov konaná v Miloslavove mala
vplyv na väčšiu duchovnú aktivitu bratov a sestier. Tak, ako bolo
predtým spomenuté, že zbor rástol hlavne prisťahovaním veriacich do
oblasti zboru, po konferencii začína znovu postupne rásť; jednak
svedectvom jednotlivcov iným, ale aj prostredníctvom evanjelizácií. V
dňoch 5. – 10. 3. 1935 sa v zbore koná evanjelizácia, na ktorej slúžil
br. Piroch. 24. 11. 1935 bol v Miloslavove krst, ktorý vykonal br. V.
Procházka. Aj keď začiatkom roka 1936 tentoraz už na dlhšiu dobu
odchádza brat kazateľ Michal Marko (do Mukačeva a potom do Liptovského
Mikuláša), zbor túto stratu nepociťuje, pretože kazateľom zboru sa 2. 2:
1936 stáva brat Ján Kešjar. V tomto období z prostredia zboru vychádza
ďalší misijný pracovník Bratskej jednoty baptistov v Československu,
brat Michal Kešjar (odchod na štúdiá, na seminár do Prahy). Zbor naďalej
misijne pracuje a prostredníctvom ďalších evanjelizácií aj rastie.
Tak, ako to už bolo spomenuté, od príchodu kolonistov na
Slovensko, do oblasti Miloslavova, práca sa rozvíja aj v dvoch
staniciach zboru – vo Fakovom Dvore (dnešný Kvetoslavov) a v
Hviezdoslavove.
V Hviezdoslavove sa bratstvo schádzalo v dome brata Bedřicha
Malého, ktorý bol laickým kazateľom a určitý čas aj v škole. Schádzalo
sa tu cca 5-6 rodín v počte okolo 20 – 30 bratov a sestier. Do roku 1938
na nedelňajšie popoludňajšie zhromaždenia dochádzal br. Dr. Josef
Hovorka z Bratislavy.
Mali tu svoju nedeľnú besiedku aj spevácky krúžok. Niekedy sem
prichádzali aj bratia a sestry z Kvetoslavova (rodina brata Kvačku,
rodina Čatlošovcov), ako aj 2-3 evanjelické rodiny, ktorých kostol je
vzdialený. Nemalý vplyv na tento stav mal svedecký život brata Bedřicha
Malého. Vo Fakovom Dvore (teraz Kvetoslavov), sa schádzali bratia a
sestry v dome brata Kvačku, (3-4 rodiny), ktorý svojim svedeckým životom
získal pozornosť aj maďarských spoluobčanov. Vydával svedectvo v
osobných rozhovoroch. V predvojnovom období odchádza študovať na
teologický seminár do Hamburgu člen zboru Miloslavov. Aj keď sa
spomínaný brat nestal kazateľom, svoje schopnosti rozvíja a doteraz
využíva v prekladoch kázní rôznych kazateľov do slovenčiny.
Podklady pre publikáciu – Niesli svetlo evanjelia (1988)
spracoval Pavel Kopčok